História sa opakuje. Storočný dokument odhalil, ako sme kedysi bojovali s pandémiou španielskej chrípky
Epidémie ľudstvo sužovali od nepamäti. Od 16. storočia je tiež hodnoverne zdokumentovaný výskyt pandémií, ktoré zasahovali do všetkých častí vtedy známeho sveta.
Vyplýva to z Pandemického plánu opatrení pre prípad pandémie chrípky v SR, ktorý v roku 2008 vypracoval Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Historici zdokumentovali v každom storočí priemerne tri pandémie, ktoré sa cyklicky opakovali každých 10 až 50 rokov. Všetky z nich mali tendenciu prebehnúť vo viacerých vlnách, pričom druhá vlna obvykle bývala nebezpečnejšia.
Španielska chrípka zasiahla aj Slovensko
„V 20. storočí boli zaznamenané tri veľké pandémie chrípky. V roku 1918 to bola tzv. španielska chrípka, v roku 1957 ázijská chrípka a v roku 1968 hongkongská chrípka,“ uvádza ÚVZ.
Prvá z nich zasiahla aj územie Slovenska a bola spôsobená vírusom chrípky A (H1N1). Odhaduje sa, že v rokoch 1918 až 1919 mala španielska chrípka celosvetovo na svedomí 20 až 40 miliónov ľudských životov, teda najmenej 3,5-krát viac, ako si vzala prvá svetová vojna.
Umierali najmä mladí ľudia
V Európe sa prvá vlna chrípky objavila v marci 1918. Spočiatku sa šírila rýchlo, ale jej smrtnosť na začiatku nebola vysoká a po jari stíchla. Druhá vlna ochorenia však bola oveľa zákernejšia. Prvýkrát udrela v auguste 1918 a vyznačovala sa 10-násobne vyššou úmrtnosťou.
Na vyčíňanie španielskej chrípky nebola pripravená žiadna krajina na svete. Nákaza zabíjala najmä mladých alebo veľmi starých ľudí. „Primárne postihovala zdravých ľudí v produktívnom veku vo vekovej skupine 15- až 35-ročných a 99 percent všetkých úmrtí bolo vo vekovej skupine do 65 rokov,“ spresňuje ÚVZ.
Priebeh ochorenia bol veľmi rýchly a u obetí sa obyčajne končil zlyhaním pľúc.
Zlyhávanie preventívnych opatrení
Dramatický nárast chorých a vysoký počet obetí španielskej chrípky však odborníci nepripisujú len ochoreniu, ale aj pochybeniam verejných zdravotníckych inštitúcií, ktoré vtedy nevedeli presadiť všeobecné preventívne zásady.
Podľa výskumníčky Veroniky Szeghy-Gayerovej zo Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach bojovalo vtedajšie zdravotníctvo aj s nedostatkom lekárov. Okrem toho chýbali lieky a starostlivosť o chorých bola neraz neodborná, uvádza vo svojom príspevku na svusav.sk.
Najhoršia vlna prišla v októbri
Do Uhorska sa španielska chrípka dostala až začiatkom leta 1918 a najviac životov si tu vzala v priebehu októbra počas druhej pandemickej vlny. Tretia vlna sa prehnala územím Slovenska na jar 2019.
Prečítajte si tiež
- Poradca premiéra Lindtner si stojí za vyjadreniami o prokurátoroch. Žilinka by sa mal skôr ospravedlniť, než útočiť
- Mikrofóny zachytili to, čo nemali. Pegulová o Andrejevovej: Je primadona. Niekto ju musí skrotiť – VIDEO
- O bezpečnosti Európy rozhodneme sami, reaguje Brusel na Trumpove vyjadrenia
- Sinner ukončil spoluprácu s trénerom Cahillom. Kto ho teraz povedie?
- Spišskonovoveská nemocnica spustila prvé robotické operácie kolena na Spiši