Na otvorení festivalu v Cannes 2025 rezonovala aj politika v USA. Robert De Niro si prevzal Zlatú palmu za svoje celoživotné dielo.

Americký herec Robert De Niro v utorok na otváracom večere 78. ročníka filmového festivalu vo francúzskom letovisku Cannes prevzal Zlatú palmu za svoje celoživotné dielo, informovala agentúra DPA.

Hold De Nirovmu herectvu vzdal Leonardo DiCaprio, ktorý v príhovore spomenul, ako mu „Bob“ otvoril dvere k jeho kariére - najprv vo filme Tajné rany a potom, keď ho predstavil režisérovi Martinovi Scorsesemu. „Nikto si túto čestnú Zlatú palmu nezaslúži viac ako Robert De Niro,“ doplnil DiCaprio a vyzdvihol De Nira ako skvelého kolegu.

De Niro vo svojom príhovore komentoval aj súčasnú situáciu v USA, pričom však prezidenta Donalda Trumpa explicitne nespomenul, podotkla DPA.

„V mojej krajine bojujeme za demokraciu, ktorú sme kedysi považovali za samozrejmosť,“ vyhlásil De Niro. Pripomenul, že boj za demokraciu sa týka „nás všetkých“ - aj umelcov, lebo „umenie je demokratické a inkluzívne; spája ľudí; hľadá pravdu, prijíma rozmanitosť. A preto je (umenie) hrozbou. Preto sme hrozbou pre autokratov a fašistov,“ zdôraznil De Niro.

Obvinil Trumpa aj z podkopávania kultúrnych inštitúcií v USA a odsúdil navrhované uvalenie ciel na zahraničné filmy.

Legendárny americký herec na záver svojho prejavu vyzval prítomných konať, pričom upozornil, že nejde len o americký, ale o globálny problém. Apeloval, že teraz „to nie je ako vo filme: nemôžeme len tak sedieť a pozerať sa. Musíme konať a musíme konať teraz, bez násilia, ale s veľkou vášňou a odhodlaním.“

Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka poroty, francúzska herečka Juliette Binocheová, pričom sa venovala aj úlohe umelcov, ktorí majú „príležitosť svedčiť za iných“.

„Čím vyššia je miera utrpenia, tým dôležitejšia je ich miera zapojenia,“ objasnila. Poukázala na osudy najslabších: rukojemníkov, väzňov, utopených ľudí, ktorí „zomierajú s hrozným pocitom, že sú opustení a ich osud je iným ľahostajný“.

Po odsúdení útoku na Izrael, spáchaný 7. októbra 2023 palestínskymi teroristickými komandami, Juliette Binocheová vzdala hold aj fotoreportérke Fatime Hasúnovej zabitej v Gaze a dodala, že táto 25-ročná žena "mohla byť dnes večer“ v Cannes.

Poslaniu herca sa vo svojich vstupoch venoval aj moderátor slávnostného večera Laurent Lafitte, keď - podľa webu denníka Le Pparisien - zdôraznil, že „herec nie je len egocentrický človiečik zaneprázdnený pozeraním svojich filmov medzi dvoma injekciami Ozempicu“ - lieku na chudnutie.

Za príklad dal amerického herca „Richarda Gerea, ktorý obhajuje Tibet a môže sa rozlúčiť so svojou kariérou v Číne“, jeho francúzsku kolegyňu „Isabelle Adjani, ktorá ohrozuje svoj život čítaním Satanských veršov“ britsko-iránskeho spisovateľa Salmana Rushdieho, „nehovoriac o ďalšom hercovi, ktorý sa stal vojenským lídrom, Volodymyrovi Zelenskom.“

Kritizoval aj politiku prezidenta USA Donalda Trumpa, pričom vyhlásil, že „v čase, keď klíma, rovnosť, feminizmus, LGBTQIA+, migranti a rasizmus už nie sú len námetmi pre filmy, ale slovami zakázanými poprednou svetovou mocnosťou, máme povinnosť opýtať sa sami seba, ako sa budeme vyjadrovať a či budeme mať odvahu tak urobiť.“ „Ak žiadame od kinematografie, aby bola čoraz inkluzívnejšia (...), je to preto, že môže zmeniť svet,“ upozornil.

Po otváracom ceremoniáli nasledovalo premietanie filmu Partir un jour od francúzskej režisérky Amélie Bonninovej. Ide o príbeh ženy, ktorá opúšťa svoje rodné mesto, aby si vybudovala vlastný život, ale musí sa vrátiť kvôli kríze v rodine.