Rozhovor: Divadelné leto s Teatro Colorato v plnom prúde

Najbližšie predstavenie bude dnes, 3. augusta 2016 o 20:30,na nádvorí Zichyho paláca v Bratislave. Divadlo sa dokonca zúčastnilo i zahraničnej cesty v poľskom Krakove počas Svetových dní mládeže, a to aj napriek v médiách avizovanej hrozbe teroristického útoku, kde uviedli hru Lúče otcovstva. Posádka sa však po štyroch dňoch vrátila v zdraví domov na Slovensko.

Opýtala som sa teda niekoľko otázok režiséra a umeleckého šéfa Colorata Petra Weincillera, ktorý má okrem schopnosti spracovať hodnotu slova, aj dobrodružného ducha.

Na začiatku leta ste uviedli niekoľko predstavení v nových priestoroch. Plánujete v nich zotrvať aj počas divadelnej sezóny?

Aj keď hlavnou náplňou nášho divadla je predovšetkým zájazdová činnosť, radi by sme mali v Bratislave svoju stálu, domovskú scénu, kde si diváci zvyknú pravidelne chodiť. Preto sme začiatkom leta testovali divadelnú sálu v priestoroch Apponyiho paláca na Hlavnom námestí, kde by sme radi aj počas sezóny mohli uvádzať naše tituly. Hrali sme tam dve inscenácie - pre rodičov s deťmi – „Mačkomyšia vojna“ a „Noemova archa alebo Nezabudni na slona“ a dve večerné inscenácie pre dospelých - divácky veľmi obľúbenú Shakespearovu komédiu „Oko za oko“ a hosťujúce predstavenie Erbenových balád s názvom „Svadobné košele“. Priestor sa nám celkom osvedčil, hoci bude potrebné vychytať ešte niekoľko múch a rokovať s vedením Mestského múzea.  

Bolo by však dobré, aby tak kvalitná produkcia nadobudla stabilnú pozíciu v mysli, ako aj v srdci publika...

Mám vždy veľkú radosť, keď prídu diváci a povedia: “Videli sme tú a tú vašu inscenáciu, preto sme sa prišli pozrieť na ďalšiu, pretože veríme, že bude rovnako kvalitná ako tá predchádzajúca…” Každou inscenáciou sa pomaly snažíme budovať dobré meno nášmu divadlu, ale stabilná scéna by tomu ešte viac pomohla.

Peter, Vaše hry nesú so sebou veľa odkazov z minulosti, oživujú zabudnuté, no pripominajú, že práve dnešný človek by si mal spomenúť, tak na odkaz Hviezdoslava, Jána Pavla II., Michelangela, na silné biblické príbehy, v ktorých sa odkrýva múdrosť dávnych čias…  Mám tým na mysli, že je načase, aby si divák uvedomil, že jedine spojenie divadla s ľudskou dušou a jej energiou môže spoločnosti pomôcť...

 

To bolo vždy poslaním divadla, a práve o to sa usilujeme. Banality a povrchnosti je všade naokolo dosť. Preto chceme priniesť divákom myšlienku, hĺbku. A keď hráme komédiu – tak kultivovanú, vtipnú zábavu bez vulgárnosti a lacnoty.

Veľkým zážitkom bolo pre mňa naše nedávne hosťovanie na podujatí skutočne svetového formátu – na Svetových dňoch mládeže v Krakove, kde sme uviedli hru Karola Wojtyłu: Lúče otcovstva, ktoré je divadelným poeticko-filozofickým zamyslením o identite otcovstva v dnešných rodinách. Hrali sme ju na javisku na otvorenom priestranstve na jednom komornom námestí v historickom centre Krakova, kde táto hra, keď bol ešte Ján Pavol II. krakovským arcibiskupom napokon i vznikla.  I napriek tomu, že všade naokolo bol veľký ruch, mladí prechádzali okolo, spievali, kričali – diváci, ktorí sa zhromaždili pred pódiom, si posadali a prišli počúvať. Boli naladení na to, že chcú počuť hodnotné myšlienky a vnímať reč divadelného obrazu. Vo mne to evokovalo metaforu dnešnej doby. Uprostred veľkého hluku si nájsť priestor a čas na uzobranie a premýšľanie a nenechať sa vyrušovať hlukom okolitého sveta…. To dnešná doba potrebuje ako soľ.

Ako ste vnímali atmosféru na takomto “mega” podujatí? Aké ste mali zážitky?

Zažili sme predovšetkým kopec zábavy, pretože partia hercov je skutočne skvelá a výborne si medzi sebou rozumejú - čo je napokon pri zájazdoch nesmierne dôležité. Navštívili sme rôzne pútnické a historické miesta, nechali sa unášať radostnou atmosférou, ktorá z každého kúta mesta číhala. Chvíľu sme mali pocit, že Krakov je mestom mladých, že tam ani starší ľudia nežijú; alebo, že sa na tých niekoľko dní stali aj oni opäť mladými.... Podľa toho množstva vlajok a zástav z celého sveta, sme si uvedomili, že so zemeguľou to nie je až take zlé, keď je tu také množstvo mladých ľudí, ktorí majú chuť premýšľať o veciach, ísť na hlbinu a zaangažovať sa za dobro.

3. augusta Leto s Coloratom pokračuje, čo máte v pláne ďalej?

V stredu 3. augusta o 20:30 uvedieme na nádvorí Zichyho paláca na Ventúrskej 9 v Bratislave (aj v rámci Staromestského kultúrneho leta) divadelné spracovanie troch Hviezdoslavových balád s názvom “Ó SLÁVA HVIEZD Ó SLÁVA” so živým cimbalom, nádhernými trojhlasnými spevmi a skvelými výkonmi mladých herečiek. V prípade nepriaznivého počasia sa predstavenie uskutoční v divadle GUNAGU na Františkánskom námestí.

V piatok 12. augusta 2016 o 19:00 v Bojniciach uvádzame našu najnovšiu inscenáciu – operetu Franza Lehára “Gróf z Luxemburgu”, ktorú sme len nedávno premiérovali na Novej scéne. Účinkuje tam živý komorný orchester a skvelí operní interperti a herci. Dva nasledujúce piatky nás čaká ešte Spišský hrad, kde uvedieme 19. augusta o 20:00 satirickú komédiu z prostredia slovenskej dediny s názvom “Pokušenie vo svätofloriánskej doline”, ktorá úsmevne hovorí o rôznych podobách pokrytectva a 26. augusta to budú Erbenove balady “Zlatý kolovrat”, “Vodník” a “Svadobné košele” zo slávnej zbierky Kytice. 7. septembra plánujeme divadelné leto ukončiť v Badíne pri Banskej Bystrici životopisnou hrou “Michelangelo – freska o ceste umelca”, ktorá vznikla na motívy románu Irvinga Stonea Agónia a extáza.

Viem o tom, že ste jednu, Vami režírovanú hru, uvádzali výlučne na Východnom Slovensku.  Kedy ju divák uvidí v domovskom divadle?

Ide o divadelné spracovanie životnej cesty Štefana Náhalku, prvého riaditeľa Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktorý bol počas dôb totality prenasledovaný režimom a dosť si vytrpel. Keďže si v tomto kalendárnom roku pripomíname 300. výročie jeho narodenia, uviedli sme hru v jeho rodisku – v Liptovskej Tepličke. V závere tohto kalendárneho roka pripravujeme aj jej hudobné spracovanie v podobe komornej opery zo slovenských dejín, takže sa diváci majú na čo tešiť. Rovnako pripravujeme premiéru inscenácie na motívy známej knihy C.S.Lewisa: “Rady skúseného diabla”.

Úprimne Vám poviem, Colorato je divadlo, kam, ak si divák sadne, otvorí sa pred ním celá nádhera poézie, prózy, ako aj veľmi vtipne spracované udalosti, ktoré by inak divákom naháňali strach.  A ak aj takúto udalosť príjme päťročné dieťa, je na mieste v takýchto, aj detských produkciách, pokračovať...

Colorato znamená “farebný”, “pestrý”, “plný farieb”. O to sa snažíme i v našom repertoári. O tú farebnosť, pestrosť dramaturgie. Verím, že si získame priazeň ešte väčšieho počtu divákov a budeme tak môcť šíriť krásu, hodnoty a skutočné umelecky hodnotné diela nielen v Bratislave ale aj po celom Slovensku a mnohých krajinách. A divákov, na naše predstavenia - aj počas tohto leta i po ňom - srdečne pozývame!

Viac informácií sa môžete dozvedieť na http://www.colorato.sk/ alebo na Facebooku “Teatro Colorato”

Autor: Jana Jurkovičová