Rozhovor: Opereta sa vracia na Novú scénu s dielom Gróf z Luxemburgu
Nie je jednoduché v dnešnej ponuke kultúrnych žánroch obstáť s niečím novým. Na režisérovi Petrovi Weincillerovi, autorovi myšlienky a principálovi Teatra Colorata, je zaujímavé to, že diváka vždy prekvapí, ale rovnako aj upúta jeho pozornosť.
Nebojí sa totiž zasiahnuť tak do jeho mysle, ako aj duše a srdca. Jeho nevyvrátiteľný vtip, pocit výzvy a túžba po akomsi zmyselnom spracovaní aj hudobno-poetického diela, akým je okrem iného aj opereta, ho priviedli až k Franzovi Lehárovi, ktorého Gróf z Luxemburgu odohrávajúci sa v prostredí romantického Paríža, bude mať premiéru v piatok 29. januára v novoscénickej Olympii. Prvú reprízu si diváci môžu pozrieť už 4. februára.
Peter, vaša skúsenosť s hudobným prevedením divadla v prípade premiéry Grófa z Luxemburgu nie je nová, no opäť ide o dielo, ktoré zachytáva pozitíva a duchovnú podstatu nášho bytia. Túžba, láska a jej naplnenie...
Možno by sa dala hlavná idea definovať ako: „Láska sa nedá kúpiť“. A v prípade tohto Léhárovho diela som rád, že taká hodnota, akou je láska, získa prednosť pred všetkým materiálnym bohatstvom. Aj keď opereta je skôr oddychový žáner, kde sa veľa nefilozofuje, snažili sme sa mu dať atraktívnu divadelnú podobu aj z dôvodu, aby si mohli prísť na svoje diváci rôznych vekových kategórií.
Vy, ako režisér, dávate predstaveniu vtip, no nie bezduchý. V prípade operety je na to, zrejme, priam živná pôda...
Humor je korením života. A často kľúčom ku komunikácii. Hoci som už na skúškach videl túto inscenáciu nespočetne veľakrát, stále sú miesta, ktoré ma bavia, a ktoré ma rozosmejú. Samozrejme, aj vďaka šikovným interpretom. Verím, že sa budú baviť aj diváci...
Zaujímalo by ma obsadenie, ku ktorému som sa dlhšie nevedela vo vašich materiáloch dopátrať...
Hoci kvôli tematicko-obsahovej náplni sa operete zvykne hovoriť „ľahší“ žáner, po stránke interpretačnej to až také „ľahké“ nie je. Priam naopak. Podobne, ako muzikál, aj opereta si vyžaduje syntetickú pripravenosť hercov. Preto nájsť takých operných spevákov, ktorí by dokázali s prehľadom zvládnuť aj náročnejšie herecké i tanečné výstupy, dobre „odspievať“, nie je celkom ľahké. Verím však, že sa nám to celkom vydarilo a diváci budú spokojní. Obsadenie tvoria šikovní mladí interpreti, ktorí spolu so svojimi skúsenejšími kolegami tvoria skvelý tím.
Ozaj, nebol problém, keďže ste museli premiéru dlhšie odkladať pre chorobnosť hercov? Ako ste to vyriešili s už zakúpenými lístkami...
Skúšať divadlo znamená pracovať so živými ľuďmi. Niekedy sa nedá ovplyvniť ich zdravotný stav, fyzická disponovanosť. Je to živý proces, nie práca pri PC. Hoci sme museli premiéru o čosi posunúť, verím, že to na druhej strane môže pomôcť inscenácii dozrieť. A tí diváci, ktorí sa na Grófa z Luxemburgu tešia, radi prídu aj teraz.
Teatro Colorato už dlhšie hľadá svoj kamenný priestor. V súčasnosti vám Základná škola Matky Alexie poskytla nádherný priestor, priam stvorený pre tak poetické divadlo. Divák môže byť ozaj spokojný. Ako k tomu prišlo?
Sme veľmi radi, že nám vedenie školy i priľahlého kláštora poskytli tieto krásne zrekonštruované priestory, a sú veľmi ústretoví. Na komorné produkcie typu Hviezdoslavových balád, Noemovej archy, Mačkomyšej vojny, Oka za oko alebo Wojtylových Lúčov otcovstva sú vcelku vhodné. Ale, už na väčšie produkcie – povedzme, ako je táto opereta - je divácka kapacita veľmi limitovaná. Preto sme sa rozhodli uviesť titul v štúdiu Olympia na Novej scéne. Napokon, opereta do tohto divadla patrí. Aj nová pani generálna riaditeľka NS má v pláne vrátiť tento žáner divadlu. Som teda veľmi rád, že sa naše idey stretli, a verím, že to otvorí cestu k uvádzaniu ďalších titulov.

Proces prípravy asi nebol jednoduchý, pretože nešlo o typické predstavenie, čo sa týka získavania práv, ako aj možnosti zásahov. Neobmedzovalo vás to trošku?
Sme vďační, že nám spoločnosť Josef Weinberger Wien Bühnen- und Musikalienverlag Gesellschaft m.b.H. v spolupráci s autorskou spoločnosťou LITA poskytli autorské práva na tento titul. Dnes sa už tieto veľké klasické diela nedajú uvádzať úplne v celom svojom rozsahu, pretože by boli pre divákov nezáživné. Po drobných dramaturgických úpravách však môže dielo získať dynamiku a pozornosť dnešného - silnou vizuálnou kultúrou zasiahnutého- diváka. A čo nás obmedzuje – sú „len“ financie. Hádam sa nám však podarí nájsť nejakého štedrého darcu, ktorý rád podporí kvalitné umenie...
čítajte tiež: Divadlo Nová scéna uvedie komornú verziu operety Gróf z Luxemburgu
Na čo sa teda diváci môžu tešiť?
Diváci sa môžu tešiť na skvelé spevácke i herecké výkony, živý komorný orchester, na chrumkavú inscenáciu. Lehár skomponoval toto dielo skutočne ako „hudobné divadlo“, ktoré ráta v hudbe s dramatickými dialógmi; nie je to len „hra s pesničkami“ ako mnohé súčasné muzikály. Ak chce divák na chvíľu zabudnúť na bežné starosti dneška pri inteligentnej zábave, myslím, že neodíde sklamaný.

Držím palce!
Gróf z Luxemburgu (Der Graf von Luxemburg)
Autor: Franz Lehár
libreto a texty piesní podľa nemeckého originálu napísali:
Peter Petiška a Tomáš Janovic
dramaturgia a úprava textu: Juraj Fotul
dirigent a hudobné naštudovanie: Daniel Simandl
choreografia: Martin Goga
kostýmy: Barbora Yurkovic
Réžia: Peter Weinciller
Osoby a obsadenie:
René, gróf z Luxemburgu: Pavol Oravec
Angelika: Blanka Jílková
Juliette: Marianna Gelenekyová / Lenka Jombíková
Brissard: Tomáš Dedič
Knieža Basil Basilsky: Igor Šimeg
Pani Kokossowa: Miroslava Marčeková
Právnik: Juraj Vodila
Súvisiace články
Rozhovor: „Bez fantázie by nebolo ani divadlo“, hovorí scénograf Jakub Branický
Scénografia je neodmysliteľnou súčasťou každého predstavenia, a v komornom priestore zohráva aj úlohu organizmu či srdca, ktoré pre herca, a na druhej strane diváka, „bije“...
Nedávno návšteva Ríma, predtým Berlín, Mníchov... Toto je len zopár zo zahraničných ciest našej hudobníčky, skladateľky a speváčky Adrieny Bartošovej, ktorú si na vystúpenie pozývajú najmä ľudia zo zahraničia.
Rozhovor: „Chcel som byť slovom súčasťou hudby“, hovorí herec Štefan Bučko
Práve v tomto čase sa chystá Štefan Bučko, Dušan Jamrich, Slovenský filharmonický zbor, orchester Štátneho komorného orchestra Slovak Sinfonietta zo Žiliny a dirigent Rastislav Štúr na cestu do Berlína, kde zajtra 27. októbra v Rotes Rathaus uvedú melodramatické dielo Egona Kráka Pútnici.
Rozhovor: Päť rokov „Ticha..“, teda obdobia, kedy začali hovoriť aj tí, ktorým to robí problém
Tak, ako prechádza rôznymi fázami život človeka, rovnako sa turbulenciami prebrodil ľudský výtvor podporovaný Múzou – divadlo. Reč je konkrétne o divadle TICHO a spol. zo Školskej ulice v Bratislave, ktoré 27. septembra na svojich doskách oslávilo svojich prvých päť rokov existencie.
Na prvý pohľad to vyzerá ako drevená doska s vygravírovanými písmenami, no jej hodnota je pre umelca či samotné divadlo neoceniteľná...
Rozhovor: Ján Pavol II. nielen v srdciach tých, ktorí spomínajú, ale aj na javisku
Teatro Colorato uvádza na svojom javisku predstavenie Lúče otcovstva, ktoré bolo aj v Ríme, ale srdcia divákov upútava aj na Slovensku.
Rozhovor: Divadlo Ticho a spol. má za sebou už takmer päť sezón...
Paradoxne nemlčí, skôr učí ľudí rozprávať.
Rozhovor: V Štúdiu L+S sa onedlho začína Festival českého divadla
Pestrá mozaika, zaujímavé večery a veľa toho, čo sa oplatí vidieť
Video: Film Hviezda menom Sonja prinesie mrazivý príbeh človeka aj na Slovensko
Peter Serge Butko je jedným z umelcov a režisérov, ktorí sa predstavia so svojou produkciou na Festivale inakosti počas tohoto týždňa, ktorý sa začína 22. októbra a potrvá do 26.10. 2014.
Pišta Vandal, alebo ak chcete, Štefan Chrappa, je slovenský spisovateľ, hudobník a ešte omnoho viac.