Utorok 3. novembra 2026, meniny má Hubert

Bratislava 5 °C

Všetky rubriky

Spravodajstvo

Šport

Kultúra a zábava

Magazín

Služby

Rozhovor: Kristína Farkašová - “ Baví ma kombinovať prácu“

Kristínka Farkašová, rusovlasé krásne dievča, ktoré si diváci v tomto období všímajú najmä jako moderátorku Legiend popu.

Zdieľať

Kristína Farkašová
Má však za sebou veľa práce, a to nielen ako herečka, ale aj jako človek, ktorý dokáže zaujať aj vlastným slovom. Vyštudovala totiž dramaturgiu a skúsenosti zbierala aj v Prahe. Je dcérou herca Borisa Farkaša, no nikdy jej nik nemusel pomáhať, protože ona sama je natoľko samostatná , že sa vypracovala cez štúdium dramaturgie až k herectvu a moderovaniu naživo.A, povedzme si úprimne, svedčí jej to…
 
 
 
Kristínka, ľudia ťa majú možnosť vidieť piatok čo piatok v Legendách popu.
Ideš naživo, čiže tá práca nie je jednoduchá, mávaš občas aj trému?
Samozrejme! Vždy! Keď je premiéra inscenácie v divadle, mávam tiež trému, ale to je aspoň naskúšané. Ale toto ťa hodia do vody a ty musíš plávať. Reagovať podľa situácie, behať po štúdiu, ovládať texty, počítať s tým, že príde veľa neočakávaných situácii, do ucha ti rozpráva režisér, musíš stáť tak, či onak... Priamy prenos sa stal mojím najobľúbenejším adrenalínovým športom. A asi to tak majú všetci, ktorí ho tvoria. Ten tím spolupracuje odušu!


Ako s tým teda bojuješ, keďže okrem toho hrávaš   a hrávala si aj v
divadle.Predstúpiť pred kritické oko diváka je vždy risk...
Jasné, že je to risk. Koľkí ma riešia "doaleluja", niektorí chvália. Koľko ľudí, toľko chutí, samozrejme. A samozrejme, že sa niektoré veci človeka aj dotknú. Byť moderátorom nie to isté, ako keď sedíte v práci za počítačom v anonymite. Keď spraví sekretárka nejaký „průser“, nevidí dvesto tisíc ľudí jej tvár. Nikto si ju s tým prúserom nespája. Nás ale vidieť. Je to zvláštne povolanie, nie? Obchod s mäsom. Vlastným. A ako bojujem s trémou? S ňou sa nedá bojovať. Ale, keď už spustia zvučku, začnem sa viac tešiť, ako báť, a potom to prejde samo. A navyše viem, že sú pri mne, aj keď nie fyzicky, ľudia, ktorí na mňa pekne myslia a to pomáha.


Čo ťa teda láka viac, slovo autora povedané tvojimi ústami, s ktorým
sa možno ani vždy človek nestotožní, alebo moderátorský part?
Baví ma to kombinovať. Veľmi.  Som naozaj veľmi vďačná, že sa toto všetko môžem učiť. 

Kristína FarkašováSi teda jedna zo šťastnějších, ktorí robia to, čo milujú…Ozaj, bol takýto smer vždy tvojim snom, keďže ty sama si si zvolila ako štúdium dramaturgiu na VŠMU, ktorú si neskôr študovala aj v Prahe?
Ja som nikdy nemala nejaké vyhranené profesné sny, keď som bola mladšia. Dramaturgia ma bavila a aj baví, pretože som vďačný divák a milujem divadlo z tejto divadelnej pozície. A baví ma čítať a baví ma analyzovať text, baví ma učiť sa o divadle a aj písať. Ale takto mi to osud sám vymyslel. Tak to teraz všetko kombinujem a to je asi naozaj najlepšie. Moderovanie je taká kombinácia hrania a dramaturgie. Je tam aj dávka odvahy, alebo povedzme istej formy exhibicionizmu, ale aj slovo, text, pointa.  


Zabrúsiš občas aj do týchto vôd, alebo si na svoje "pero" už zabudla
popri toľkej, prevažne hereckej a moderátorskej práci?
Vraciam sa k tomu.  Som rada, že som tú dramaturgiu vyštudovala. Aj keď,  tú divadelnú momentálne nerobím, vraciam sa opäť k písaniu. A to je dobre, pretože pri tom „herečkovaní“ človek trošku zblbne, nakoľko stále hovorí len cudzie texty dokola. Treba aj mozoček zamestnávať. 

Čo ti na zmenu smeru povedali rodičia? Predsalen, otec je herec a vie
čo to obnáša...
Sú na mňa úplne neobjektívne hrdí a mne sa to páči.  

Nový rok je v plnom prúde, predsavzatia sa buď začínajú dodržiavať,
alebo sa na ne zabúda. Ako je to u teba, dávaš si nejaké?
Ani nie. Ale chcela by som sa zdravšie stravovať a ešte viac sa tešiť zo života! 

Kritínka, ty si prešla aj školou Stanislava Štepku, dokonca tam na stĺpoch
dodnes visia tvoje fotografie, a to nielen podobizne tvojej tváre, ale
vlastnoručne tebou vyrobené fotky tvojich niekdajších kolegov... Čo
fotografovanie, tiež jedna zo záľub?
Radošinské divadlo bolo začiatkom, a som za to veľmi vďačná, lebo je to naozaj výborná škola. Vždy, keď hráme Hru o láske, teším sa ako blázon! A áno, mám tam svoj fotkový stĺp na ktorý som hrdá, pretože to bol môj malý fotografický projekt a mám u Radošincov takú malú stálu výstavu. A oceňujem, že si si to všimla! :) Fotím trochu menej ako kedysi, ale to len preto, že nemám dobrý objektív. Ale raz si ho kúpim! 
 
Tesne pred Vianocami si stála na javisku práve v spomínaných
"Legendách"...Doslova si zažiarila a bolo to krásne. Želala si si niečo
aj pri tak symbolickom prenose v anjelských šatách?
Ďakujem za pochvalu, nebudeme si klamať, vždy dobre padne. To boli šaty Janky Gavalcovej a bolo to celé dojímavé. Vianoce sú dojímavé, nie? Želám si vždy niečo, ale to sa nehovorí, lebo sa to potom vraj nesplní. 

Máš teda aj veľa snov, aj plány...Sú aj nejaké tajné?
Mám veľa plánov, ale už som sa naučila mať skôr malé plániky. Tie sa dajú jednoduchšie napĺňať, takže sa človek vyhne sklamaniu. Každý deň si niečo splním. A mám aj tajné sny a túžby. A v tých mám úplne jasno. A nezradím ich! Ach, zase som sa prichytila pri tom, že som idealistka! No čo, asi sa s tým po tých takmer tridsiatich rokoch budem musieť zmieriť :)
 
Za rozhovor úprimne ďakuje Jana Jurkovičová-Horváthová
foto:Martin Haburaj

Súvisiace články