Speváčka Sima Martausová:“ Tohoročný advent a Vianoce užijem v pokoji...“

A, to aj napriek metaforám, ako sama hovorí, lebo aj tie skrývajú jej dušu. Simino, v poradí štvrté CD Smej sa, duša moja, s ktorým turné práve finišuje, je opäť nevšedným. Ale, poslucháč si však môže všimnúť možno aj akési Simonkino rozčarovanie zo sveta reflektorov, no ona sama na poslucháča nikdy nezabúda. Vždy, a to tak hudbou, ako aj v textoch a v ich podaní prejavuje návštevníkom koncertov pocit spolupatričnosti. Koncerty boli vopred vypredané, a na posledné tohtoročné Simine vystúpenia v rámci Tour 2016 sa môžu tešiť ešte obyvatelia v Hlohovci a posledné, dňa 30.11. v Piešťanoch. Sima si pre nich isto pripravila aj prekvapenie, ktorým poctí obyvateľov mesta.

Simonka, tvoj vzťah k metafore a autentickosti je neodškriepiteľný. Sama sa stávaš vo svojich piesňach akousi „poštárkou“ vlastného vnútra.... Je priam neuveriteľné a krásne, že dnešná doba nesie ešte podobný spôsob komunikácie s publikom...Uvedomuješ si výnimočnosť svojho prejavu?

Vôbec nie:-) ja sama seba vnímam ako úplne normálnu babu, ktorá je len taká aká je, či na pódiu, alebo v súkromí. Aj našich fanúšikov a publikum vnímam normálne a tak "rodinne", preto s nimi aj komunikujem ako so svojimi blízkymi.

Spievaš skutočne o sebe, o svojich pocitoch, o tom, aké by to na svete mohlo byť. Veríš aj v zmenu?

Všetko o čom spievam sú moje naozajstné pocity a túžby. Aj keď- v piesňach a umení je povolené používať aj metafory a sem tam niečo vykresliť obraznejšie, tak aj ja rada vo svojich piesňach niekedy používam aj nadnesený prejav.. No v úplnej hĺbke piesní som to vždy ja a moje srdce.

A či verím v zmenu? Jediná zmena, ktorá je v mojich rukách, je tá na sebe, preto aj mám rada citát matky Terezy, že vždy treba začať od seba.

V piesňach je zahrnutá všakovaká emócia, aj smutná, melancholická, ale častejšie to pozitívne, ktoré slúži skôr ako balzám na dušu....

Keď aj v piesňach spievam o nejakých vážnych veciach, ktoré prežívam, vždy sa snažím vidieť ich pozitívne a vložiť do toho nádej. Keď prežívam melancholické dni a skladám melancholické piesne, vždy za tým všetkým cítim aj niečo dobré. Tak si hovorím, že všetko zlé e na niečo dobré:-)

Nové CD už vyšlo, teraz koncertuješ, čo všetko okrem toho stíhaš?

Teraz sa s chlapcami z kapely venjeme hlavne nášmu turné, ktoré končí až 30.novembra. Keď však mám medzi koncertami aj voľno, tak rada idem niekam na túru, alebo len tak na kávičku do mesta.. Alebo len tak oddychujem, niečo si varím a užívam si deň.

Máš čas aj na priateľov? Ozaj, máš na nich šťastie, ako sa hovorí?

Mám:-) Mám okolo seba veľmi vzácnych a dobrých ľudí, za ktorých som nesmierne vďačná! Tých úplne "naj", ktorí ma poznajú celú, síce nie je veľa, ale tak to aj má byť.

Koncerty máš rozvrhnuté do konca roka, a asi aj na dlhšie...Nestane sa ti niekedy, že by si si šla v ten ďeň popoludní radšej, ja neviem, zabehať, či na plaváreň...?

Niekedy mi napadne taká myšlienka, keď je krásne počasie a ťahá ma to niekam do hôr.. no potom si vždy predstavím ten krásny čas s našimi fanúšikmi na koncerte, a hneď ma to prejde. Najlepšie je to vtedy, keď sa mi počas dňa podarí aj vybehnúť niekam na kopec, zabehať si a potom aj večer mať koncert:-)

Kolektív hudobníkov v kapele ťa má ako skvost a talizman, ktorý im asi nosí doslova pocit naplnenia a radosti z práce, poviem doslova...Ako to vnímaš?

Ak je to tak, tak ma to veľmi teší. To že mám takých skvelých ľudí v kapele, napĺňa radosťou aj mňa. Keď viem, že s chlapcami je vždy dobre, o to viac sa teším, že sa ideme stretnúť a hrať ľuďom pre radosť.

Potrebuješ aj pevnú ruku manažéra, alebo ti stačí jeden jeho pohľad a vieš, čo si myslí?

Po troch rokoch spolupráce mi niekedy stačí aj jeden pohľad a viem čo si myslí:-)

A tiež si myslím, že aj on už pozná mňa a vidí na mne, ako sa mám, aj keď nič nepoviem.

Ešte pred niekoľkými rokmi práve Jozef Šebo vystúpil v RTVS v relácii Túto hudbu mám rád nesmelo a s obavou, ako prijmú poslucháči tvoj štýl hudby, a dnes ťa rado počúva nielen celé Slovensko...Prinášaš ľuďom to „normálne“, všedné, ktoré by chcel mať každý také, ako v tvojich piesňach...Vždy skladáš aj hudbu a aj text?

Áno:-)

Ozaj, ako dlho ale nové CD vznikalo?

Náš nový album "Smej sa, duša moja" vnikal dokopy aj so všetkými konečnými úpravami možno 3 mesiace. Niektoré piesne som mala zložené už dávnejšie, tak sme pred nahrávaním iba vybrali tie, ktoré sa nám páčia a pustili sa do práce.

Čo považuješ na novom CD za prekvapenie pre poslucháča?

Je to asi duet s Richardom Mullerom. To, že prijal ponuku naspievať so mnou moju pieseň Svätojánske mušky, si nesmierne vážim. Ten jeho hlas je taký krásny, preto verím že táto pieseň poteší aj poslucháčov.

Čo sa týka koncertovania, máš stále trému, alebo po takej frekvencii koncertov je to už lepšie?

Stále mi pred koncertom rýchlejšie bije srdce, ale je to normálne a dokonca som aj rada, keď to stále tak intenzívne prežívam.

Ako si ale udržuješ v kondícii hlas a zdravie?

Odkedy sa viacej venujem spievaniu, snažím sa dávať si pozor na hlasivky a celkovo byť fit. Už poznám sama seba a viem, že keď sa dobre vyspím, tak sa mi aj lepšie spieva. Popritom sa snažím aj hýbať, nepiť veľmi studené nápoje a dopriať si to, čo mi robí radosť.

Oddýchneš si aspoň na Vianoce?

Oddýchnem:-) V decembri už nebudeme mať toľko hrania, preto si tohoročný advent a Vianoce užijem v pokoji. Budem si variť vínko, likér, chodiť na vianočné trhy a tráviť čas so svojimi najbližšími. Teším sa.

Nový singel Smej sa

 

Autor: Jana Jurkovičová