ZAČÍNA SA Tour de France 2025: O žltý dres bude opäť duel Pogačar-Vingegaard

Tagy: Tour de France

Stodvanásty ročník najslávnejších pretekov Tour de France ponúkne opäť súboj dvoch súčasných velikánov svetovej cyklistiky. V boji o celkové prvenstvo si to už po piaty raz rozdajú Tadej Pogačar a jeho veľký dánsky sok Jonas Vingegaard. Nik iný v uplynulých piatich edíciách nevystúpil na vrchol. Hlavný favorit je Slovinec v službách SAE Team Emirates, ktorý chce dosiahnuť štvrtý titul a v generálke zdolal v priamom súboji svojho vyzývateľa. Okrem boja o žltý dres budú pútať pozornosť aj súboje elitných šprintérov a v prvých dvoch týždňoch budú mať dostatok príležitostí aj klasikári. „La Grande Boucle“ odštartuje v sobotu 5. júla v Lille a vyvrcholí po takmer 3400 kilometroch v nedeľu 27. júla na Elyzejských poliach.

Obaja favoriti sú pred štartom Tour v plnej sile a pripravení zviesť ďalší z už ich legendárnych súbojov. Slovinský šampión vyhral „starú dámu“ v rokoch 2020, keď ešte neštartoval Vingegaard, 2021 a vlani, jeho sok v rokoch 2022 a 2023. Minulý rok si Pogačar počínal suverénne, keď prišiel do Nice s náskokom až šesť minút a 17 sekúnd. Prebiehajúcu sezónu odštartoval na etapáku v domovskej krajine svojho tímu a taktiež triumfoval. Potom sa zameral na klasikársku sezónu, štartoval na siedmych pretekoch, štyri vyhral a ani raz neskončil horšie ako na treťom mieste. Triumfy si pripísal na Strade Bianche, Valónskom šípe a na monumentoch okolo Flámska a Liege - Bastogne - Liege. Na Amstel Gold Race a Paríž - Roubaix bol druhý a na Miláno - San Remo tretí. Po vyše mesačnej pauze a vysokohorskom tréningu štartoval na Criterium du Dauphine, kde zviedol priamy súboj s Vingegaardom. V cieli ho zdolal o 59 sekúnd. V prebiehajúcej sezóne nazbieral až jedenásť víťazstiev v 22 súťažných dňoch.

„Myslím si, že bude na Tour lepší ako kedykoľvek predtým. Takže, samozrejme, aj ja musím byť lepší ako doteraz,“ povedal o svojom súperovi Vingegaard. „Momentálne je to najlepší vrchár na svete,“ kontroval mu Pogačar. „Posledných päť rokov bolo dosť intenzívnych medzi mnou a Jonasom, no aj ostatnými pretekármi. Boli to skvelé súťaže, rivalita a myslím si, že tento rok to bude rovnaké. No v takýchto dlhých pretekoch sa môže stať všeličo a môžu prísť aj noví chalani. Teším sa, že budem znovu súperiť s Jonasom,“ citoval úradujúceho majstra sveta portál cyclingnews.com.

Vingegaard odštaroval sezónu triumfom na Okolo Algavre, v žltom drese jazdil aj na Paríž - Nice, no v piatej etape ho zastavil pád, zlomenina a otras mozgu a do ďalšej už nenastúpil. Nasledovala trojmesačná súťažná pauza vyplnená prípravou na Tour a už spomínané Dauphine. „Viem, že ak chcem vyhrať Tour, musím zdolať Tadeja a on je jeden z najlepších v histórii. Na to potrebujete trénovať každý deň a sústrediť sa na to, aby ste zo seba dostali to najlepšie. Celkovo si myslím, že môj ’motor’ buráca stále viac a viac. Mám pocit, že sa zlepšujem v každej oblasti,“ vyhlásil.

Obaja idú do pretekov s nabitými tímami. Pogačar sa môže spoľahnúť na Brita Adama Yatesa a Portugalčana Joaa Almeidu, obaja vlani skončili v top šestke na Tour a vysoké ambície na celkové poradie majú aj tentokrát. Tím dopĺňajú Marc Soler, Nils Politt, Pavol Sivakov, Tim Wellens a Jhonatan Narvaez. Vingegaard má k dispozícii druhého z bratov Yatesovcov Simona, Mattea Jorgensona, Seppa Kussa, Tiesja Benoota, Victora Campenaertsa a Edoarda Affiniho. Samostatnou kapitolou je Wout van Aert, ktorý bude okrem pomoci bojovať o vavríny aj v šprintoch a klasikárskych etapách.

Tretí v hierarchii favoritov je Remco Evenepoel. Dvadsaťpäťročný Belgičan obsadil pri svojej prvej účasti na slávnych pretekoch vlani tretie miesto v celkovom poradí a aj teraz chce zabojovať o čo najvyššie umiestnenie. V kopcoch mu budú pomáhať hlavne Francúz Valentin Paret-Peintre, Nemec Max Schachmann, Talian Mattia Cattaneo či krajan Ilan van Wilder. QuickStep však chce zbierať úspechy aj v rovinatých etapách, kde bude bojovať Tim Merlier. Evenepoel bol vlani celkovo tretí, no na Pogačara stratil takmer desať minút a na Vingegaarda tri minúty. „Je to moja druhá Tour a už sa teším na štart, ktorý nebude ďaleko od Belgicka. Najdôležitejšie bude nestratiť čas v prvej polovici pretekov, ktorá bude veľmi nervózna. Rovnako ako vlani chcem vyhrať nejakú etapu a byť vysoko v celkovom poradí,“ uviedol dvojnásobný olympijský šampión.

Za trojicou hlavných favoritov na „maillot jaune„ nasleduje viacero ďalších ašpirantov na celkové poradie. Radia sa tam päťnásobný víťaz pretekov Grand Tours Primož Roglič zo Slovinska, ktorý sa bude deliť o pozíciu lídra v tíme Red Bull-Bora-Hansgrohe s nemeckým debutantom Florianom Lipowitzom. Ineos vsadil na Španiela Carlosa Rodrigueza a Lidl-Trek bude pracovať pre Dána Matthiasa Skjelmoseho. Vysoko chcú skončiť aj Kanaďan Michael Woods z Izrael-Premier Tech, Španiel Enric Mas z Movistaru, Austrálčan Ben O´Connor z Jayco-AlUla či Rakúšan Felix Gall (Decathlon-Ag2r La Mondiale).

Na tomto ročníku sa okrem vrchárov zídu aj špičkoví šprintéri, ktorí budú mať veľkú motiváciu už v sobotňajšej úvodnej etape v Lille, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou pobijú nie len o triumf, ale zároveň aj o žltý dres. Hlavnými favoritmi v špurtoch sú Belgičania Tim Merlier (Soudal Quick-Step) a Jasper Philipsen (Alpecin-Deceuninck), Talian Jonathan Milan (Lidl-Trek) a vlaňajší víťaz bodovacej súťaže Eritrejčan Biniam Girmay (Intermarché-Wanty). V klasikárskych etapách budú bojovať Holanďan Mathieu van der Poel (Alpecin) s van Aertom, domácim miláčikom Julianom Alaphilippeom (Tudor) alebo ďalším Francúzom Anthonym Turgisom či Nórom Magnusom Cortom. O bodkovaný dres sa pobijú všetci vrchári, no špeciálne sa naň zamerali napríklad domáci Kevin Vauqelin (Arkea) a Lenny Martinez (Bahrajn). Aj preto, že súťaž pre najlepšieho vrchára oslávi tento rok 50. výročie.

Tohtoročná Tour odštartuje v sobotu v Lille a prvá polovica prinesie hlavne rovinaté, zvlnené a kopcovité etapy. Prvá vážnejšia skúška v kopcoch príde až v desiaty súťažný deň a skutočná horská až v 12. etape s cieľom na vrchole slávneho Hautacamu. Boje o žltý dres sa však určite rozpútajú už skôr, v piaty deň je na programe 33 km dlhá časovka v Caen, v siedmy záverečné krátke, no prudké stúpanie na Mur de Bretagne (2 km, 7,1%). V druhej polovici to bude tvrdý boj o celkové prvenstvo.

Z 21 etáp je sedem rovinatých, šesť kopcovitých, šesť horských a dve časovky. Na pelotón čaká dokopy päť cieľových stúpaní na vrcholy Hautacam, Luchon-Superbagnres, Mont Ventoux, Courchevel Col de la Loze a La Plagne Tarentaise. Cyklisti nastúpajú dokopy až okolo 50.000 výškových metrov a aj preto odborníci označili tohtoročnú trasu za jednu najnáročnejších v histórii. Podujatie zavedie divákov tradične do všetkých štyroch veľkých francúzskych pohorí - Álp, Pyrenejí, Jury aj Vogéz, pričom najvyšším bodom je Col de la Loze vo výške 2304 metrov nad morom (26,5 km, 6,4%). Ten príde na rad v 18. etape z Vif, cyklisti počas nej musia zdolať aj Col du Glandon (21,7 km, 5,1%) a Col de la Madeleine (19,3 km, 7,8%). O deň neskôr ich čakajú Col de Saisies (13,8 km, 6,4%), Col du Pre (12,6, 7,8%) a La Plagne (19,3 km, 7,2%). Toto by mali byť rozhodujúce horské skúšky celej Tour.

Organizátori sa tento rok odklonili od tradičného dojazdu v záverečnej 21. etape. Tá síce vyvrcholí na Elyzejských poliach, no pretekári absolvujú až trikrát stúpanie úzkymi dláždenými uličkami na Montmartre. Do zvyčajne nenápadného posledného dňa, kde láka až záverečný špurt, to podľa organizátorov dodá napätie. Na druhej strane však zmena vyvoláva otázky ohľadom bezpečnosti, keďže sa očakávajú obrovské davy, rovnako ako počas minuloročných olympijských hier. „Montmartre bol počas olympiády fajn, bolo tam veľa ľudí a výborná atmosféra. Vtedy tam všakprišlo iba 15 jazdcov. Na Tour ich bude 150 bojovať o pozície na veľmi úzkom stúpaní. Môže to byť stresujúcejšie než si želajú,“ povedal Vingegaard.

Tour de France 2025 - trasa:

5. júla - 1. etapa: Lille - Lille, 184,9 km - rovinatá

6. júla - 2. etapa: Lauwin-Planque - Boulogne-sur-Mer, 209,1 km - kopcovitá

7. júla - 3. etapa: Valenciennes - Dunkirk, 178,3 km - rovinatá

8. júla - 4. etapa: Amiens - Rouen, 174,2 km - kopcovitá

9. júla - 5. etapa: Caen - Caen, individuálna časovka na 33 km

10. júla - 6. etapa: Bayeux - Vire Normandie, 201,5 km - kopcovitá

11. júla - 7. etapa: Saint-Malo - Guerlédan (Mr-de-Bretagne), 197 km - kopcovitá

12. júla - 8. etapa: Saint-Méen-le-Grand - Laval, 171,4 km - rovinatá

13. júla - 9. etapa: Chinon - Châteauroux, 174,1 km - rovinatá

14. júla - 10. etapa: Ennezat - Mont-Dore, 165,3 km - horská

15. júla - voľný deň v Toulouse

16. júla - 11. etapa: Toulouse - Toulouse, 156,8 km - rovinatá

17. júla - 12. etapa: Auch - Hautacam, 180,6 km - horská

18. júla - 13. etapa: Loudenvielle - Peyragudes, individuálna časovka do vrchu na 10,9 km

19. júla - 14. etapa: Pau - Superbagnres, 182,6 km - horská

20. júla - 15. etapa: Muret - Carcassonne, 169,3 km - kopcovitá

21. júla - voľný deň v Montpellier

22. júla - 16. etapa: Montpellier - Mont Ventoux, 171,5 km - horská

23. júla - 17. etapa: Bollne - Valence, 160,4 km - rovinatá

24. júla - 18. etapa: Vif - Courchevel (Col de la Loze), 171,5 km - horská

25. júla - 19. etapa: Albertville - La Plagne, 129,9 km - horská

26. júla - 20. etapa: Nantua - Pontarlier, 184,2 km - kopcovitá

27. júla - 21. etapa: Mantes-la-Ville - Paríž, Elyzejské polia, 132,3 km - rovinatá

celkovo: 3338,8 km



viacnásobní celkoví víťazi:

5 triumfov:

Jacques Anqeutil (Fr.) 1957, 1961, 1962, 1963, 1964

Eddy Merckx (Belg.) 1969, 1970, 1971, 1972, 1974

Bernard Hinault (Fr.) 1978, 1979, 1981, 1982, 1985

Miguel Indurain (Šp.) 1991, 1992, 1993, 1994, 1995



4:

Christopher Froome (V.Brit.) 2013, 2015, 2016, 2017



3:

Philippe Thijs (Belg.) 1913, 1914, 1920

Louison Bobet (Fr.) 1953, 1954, 1955

Greg LeMond (USA) 1986, 1989, 1990

Tadej Poagačar (Slovin.) 2020, 2021, 2024



2:

Gino Bartali (Tal.) 1938, 1948

Fausto Coppi (Tal.) 1949, 1952

Laurent Fignon (Fr.) 1983, 1984

Alberto Contador (Šp.) 2007, 2009

Jonas Vingegaard (Dán.) 2022, 2023



pretekári s najväčším počtom víťazstiev v bodovacej súťaži:

7 - Peter SAGAN (SR) - 2012-2016, 2018-2019

6 - Erik Zabel (Nem.) - 1996-2001

4 - Sean Kelly (Ír.) - 1982, 1983, 1985, 1989

3 - Jan Janssen (Hol.) - 1964, 1965, 1967

- Eddy Merckx (Belg.) - 1969, 1971, 1972

- Fredy Maertens (Belg.) - 1976, 1978, 1981

- Džamolidin Abdužaparov (Uzb.) - 1991, 1993, 1994

- Robbie McEwen (Aus.) - 2002, 2004, 2006

Tagy: Tour de France