Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

19. septembra 2019

Autor rozsiahleho diela Ladislav Ťažký sa narodil pred 95 rokmi



Spisovateľ prozaik publicista esejista Ladislav Ťažký



Zdieľať
Spisovateľ prozaik publicista esejista Ladislav Ťažký Foto: TASR - Vladimír Martinka
Čierny Balog/Bratislava 19. septembra (TASR) - K najvýznamnejším osobnostiam povojnovej generácie slovenských spisovateľov patrí Ladislav Ťažký. Od narodenia prozaika, dramatika a scenáristu uplynie vo štvrtok 19. septembra 95 rokov.


Do tvorby preniesol veľkú časť svojho osobného príbehu. Na základe vojnových skúsenosti vypovedal o neľudskej podobe vojny a o správaní sa človeka na fronte, či v zajateckom tábore. Nemalou mierou je v prózach zastúpený aj Ťažkého rodný kraj, prostredníctvom ktorého podal rozsiahlu správu o Slovensku a Slovákoch.

V roku 1993 odmietol Ladislav Ťažký kandidatúru na prezidenta Slovenskej republiky (SR), neprijal ani ponuku stať sa ministrom kultúry SR, či predsedom Matice slovenskej.

Ladislav Ťažký sa narodil 19. septembra 1924 v Čiernom Balogu. Vo Vojenskom zemepisnom ústave v Bratislave sa vyučil za kartografa. V roku 1943 bol odvelený na východný front ako mapár. O rok neskôr ho zajali Nemci a internovali do Rumunska. Z tábora sa mu síce podarilo ujsť, ale opäť ho chytili v Maďarsku. Väznili ho v Sátoraljaújhely a Košiciach, nakoniec ho previezli do zajateckého tábora v rakúskom Kaisersteinbrucku. Ako väzeň pomáhal aj pri obnove zbombardovanej Viedne.

Po druhej svetovej vojne pracoval ako technický kreslič v Košiciach. V rokoch 1946-1948 pôsobil ako sociálny referent na Okresnom národnom výbore (ONV) v Brezne. V roku 1952 absolvoval štúdium na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe. Potom do roku 1958 pracoval na oddelení kultúry Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS) v Bratislave a v roku 1962 ukončil vedeckú ašpirantúru na Inštitúte spoločenských vied pri Ústrednom výbore Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) v Prahe. V rokoch 1967-1968 pôsobil aj v denníku Smena.

Za verejné odsúdenie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste roku 1968 a odmietanie čistiek vo verejnom živote, bol v roku 1970 vylúčený z KSS a zo Zväzu slovenských spisovateľov. V rokoch 1972-1979 pôsobil v Ústredí ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). Po odchode do dôchodku v roku 1984 sa venoval výlučne literárnej tvorbe.

Na slovenské pomery knižne debutoval relatívne neskoro ako 38-ročný v roku 1962, ale hneď dvoma knihami. Zbierkami poviedok Vojenský zbeh a Hosť majstra Čerta. Už v nich sa objavili základné motívy Ťažkého tvorby, a to rodný kraj a osobná skúsenosť z vojnových čias.

Tieto témy ešte presvedčivejšie rezonujú v novele Dunajské hroby (1964) a hlavne v rozsiahlom románe Amenmária. Samí dobrí vojaci (1964), v ktorom ako jeden z prvých podal obraz o živote a postojoch slovenských vojakov na východnom fronte. Svoje prvé tvorivé a tematicky príbuzné obdobie uzavrel prózami Kŕdeľ divých Adamov (1965), V páse zlomená (1968) a drámou Hriešnica žaluje tmu (1966).

Na konci uvoľnených 60. rokoch vydal Ladislav Ťažký kritický román o násilnej kolektivizácii na Slovensku Pivnica plná vlkov (1969) a spomienkovú prózu Ozvena svedomia (1969), kniha však bola pre jeho postoj k okupácii Československa skartovaná.

K vojnovej tematike sa vrátil najskôr knihou piatich noviel Pochoval som ho nahého (1970) a neskôr románom Evanjelium čatára Matúša (1979). Toto knižné vydanie však nezodpovedalo úplne pôvodnému rukopisu. Nescenzurovaná podoba románu vyšla až v roku 2008.

Začiatkom 80. rokov minulého storočia vydal zbierku poviedok Márie a Magdalény (1983), v ktorých vzdal hold ženám. Údel najbiednejšieho a zároveň pokorného človeka zobrazil v románe Aj v nebi je lúka (1985). O ľuďoch pracujúcich na stavbe gabčíkovskej hydroelektrárne pojednáva Ťažkého próza Pred potopou (1988).

Po novembri 1989 sa prezentoval knihou pre staršiu mládež Smrť obchádza štadióny (1990) a románom s detektívnou zápletkou Kto zabil Ábela? (1991). Osudy slovenských emigrantov zobrazil v knihe noviel Fantastická Faidra (1991). Žáner dobrodružnej literatúry v jeho tvorbe zastupujú romány Dvanásť zlatých monarchov (1992) a Maršalova dcéra (1993). K problémom národnej a ľudskej existencie sa vyjadril v knihe rozhovorov Testament svedomia (1996).

Cestopisný román Zjavenie Sabíny vydal v roku 1997, po ktorom nasledovali prozaické knihy Ľudia nie sú anjeli (1998), Vystúpila z obrazu (1998), Útek z Neresnice (1999) a dvojnovela Krásna zlatá beštia (2000).

Do rodného kraja sa vrátil zbierkou poviedok Počkaj, furman, nešibaj! (2007). Rozsiahlu Ťažkého tvorbu tvoria aj romány Porazení víťazi (2009) a Lovci ľudských tvárí 2010.

Režisér Juraj Jakubisko nakrútil v roku 1968 filmový triptych Zbehovia a pútnici a k jeho častiam Zbehovia a Dominika napísal scenáre Ladislav Ťažký.

Za svoje diela získal Ladislav Ťažký niekoľko ocenení: Cenu Zväzu slovenských spisovateľov (1965), Cenu ministerstva národnej obrany (1966), Štátnu cenu Klementa Gottwalda (1968), Cenu Nadácie Matice slovenskej (1994), Cenu Jozefa Cígera Hronského (1994), Rad Ľudovíta Štúra (1995), Čestný doktorát Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (2004).

Externý poradca prezidenta SR Rudolfa Schustera, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, člen Predsedníctva Matice slovenskej pôsobil aj v Združení slovenskej inteligencie Korene a v Slovakii plus. Bol čestným občanom Čierneho Balogu, Klížskeho Hradišťa, Šoporne a Brezna.

Ladislav Ťažký zomrel 20. januára 2011 v Bratislave vo veku 86 rokov. Pochovaný je v obci Veľký Klíž, časť Klížske Hradište v okres Partizánske.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Bývalá britská modelka známa pod menom Twiggy oslávi 70. narodeniny
<< predchádzajúci článok
Režisér J. Sabol: Film je najdrahšia hračka na svete

Autor rozsiahleho diela Ladislav Ťažký sa narodil pred 95 rokmi - diskusné fórum čitateľov