Recenzia: Okteto životov pod taktovkou pána Gézu je svedectvom spoločnosti
„ Hudba, tanec a slovo na Malej scéne STU“
Okteto pána Gézu z dielne Ivana Blahúta a menšej časti Prešporského divadla, tento raz pod strechou Malej scény STU, ktoré malo premiéru cez víkend, je príjemným prekvapením. Autormi predstavenia a dialógov sú spomínaný Ivan Blahút a mladá autorka Katarína Jurčišinová-Kukľová. Čiže, dvojica autorov predlohy, textov a koncepcie, a myslím si, že to v tomto prípade pomohlo. Predstavenie je pevne koncipované, postavené na pevných základoch a štylizáciách, keďže ide o slovo spojené s hudbou. Ľudové piesne spojené s rôznymi hudobnými štýlmi, zaujímavými aranžmánmi, podaním, zapadajúce do deja za sprievodu kapely...
Posolstvo predstavenia je však, podľa autorov, jednoznačné, no má viacero podôb... Vážna téma partnerského spolunažívania, postavenia jedného z partnerov, nevera, až zneužívanie...Ivan Blahút tu stavia pred diváka otázku: „ Je súčasný mladý, optimistický, ambiciózny a krehký človek znásilňovaný spoločnosťou a sklamávaný?“ Podľa jeho slov s najväčšou pravdepodobnosťou asi áno, čiže, nie iba sklamanie zo zrelosti, poznania uplynutých rokov a faciek nie len od manžela, ale aj krehkosť a krása snúbiaca sa v mladosti je permanentne zraňovaná a sklamávaná okolím... Herečky Judita Hansman, Elenka Kolek- Spaskov, Simona Miháliková a hudobníčka Mária Reháková, ako aj herec a hudobníci Richartd Autner, Tomáš Lenč, samo Maco a v neposlednom rade Ivan Blahút postavili predstavenie síce za dlhý čas skúšania, no pevne na nohy, pričom aj štylizácie charakterov zapasovali do hudobných variácií.
Tak, ako ľudovka do swingu, či quickstepu, aj osobnostné črty niekoľkých generácií žien a mužov dozreli v skúšobnom procese v bytosti plné života... Žitého tak terorizovaním od iných, ale i sklamania, no a napokon túžby a ideály...Ak by sme to však mali vziať poporiadku, týmito fázami prechádza každá zo ženských postáv pod „taktovkou“ pána Gézu v opačnom poradí... Je to teda tak aj s nami, divákmi, spoločnosťou? Nájsť odpovede na túto otázku pozýva diváka Malá scéna STU .
Autor: Jana Jurkovičová
Súvisiace články
Recenzia: Nezvíťazí síce pravda a láska, ale Poker Face v divadle GUnaGU sa vždy oplatí...
Peter Kolečko: Poker Face (pravda a láska vždy nevíťazí)
Recenzia: Caligula s ľudskou tvárou...
Krvavý mesačný svit po smrti milovanej sestry a milenky Drusilly sprevádza Caligulu celým dramatickým životom...
Recenzia predstavenia Ani za milión!: Keď srší síra a lietajú trosky
Dobrodružstvo, zážitok a risk... Reč je o komédii Ani za milión! V Štúdiu L + S, ktorá už zopár mesiacov „vypredáva divadlo“.
Recenzia: Cesta človečinou a kúzelnými emóciami Stanislava Štepku
Je otázne, či sa vôbec dá uchopiť na priestore jednej miestnosti život takého umeleckého telesa, akým je Radošinské naivné divadlo Stanislava Štepku.
Recenzia: Madame Bovary je inscenáciou pre hľadajúceho diváka
Človeka až zamrazí pri pomyslení na osud Emmy Bovary...Po živote zranenej a nenaplnenej ženy tentoraz siahli v SND opäť.
Recenzia: Divadelníkom sa podarilo otvoriť Pandorinu skrinku
Karpatský thriller v SND diváka síce témou znechutí, ale divadelným spracovaním zaujme
Recenzia: Česká scéna sa priblížila v česko-slovenskej podobe aj počas leta
Festival „Leto hereckých osobností“ sa z Prahy preniesol aj do Bratislavy a priniesol doposiaľ na dosky bratislavských divadiel zaujímavé kúsky.
Recenzia: Mladá krv na Malej scéne STU hrá o tom, o čom spoločnosť mlčí
Mladé, nevšedné spracovanie a závan pravdy zároveň...V inscenácii kráľ Ubu v hre Alfreda Jarryho, ktorá vznikla v roku 1885, a to, ako recesia gymnazistu uťahujúc si zo svojho učiteľa.
Recenzia: Divadlo očami jedného herca
Hamlet dnes nebude, predstavenie Mestského divadla P. O. Hviezdoslava v Bratislave v hlavnej a jedinej úlohe s Jánom Mistríkom je divadlom jedného herca.
Recenzia: Nízkotučný život v GUnaGU zaručí jojo efekt návštev
Nízkotučný život, ktorý mal v piatok a v sobotu premiéru v divadle GUnaGU je trefným príkladom toho, ako na to....