Skoro všetci priberú, keď sa nehýbu a priveľa jedia, hovorí odborníčka

Bratislava 24. októbra (TASR) - Genetika je veľmi dôležitá, ale nie je to jediný faktor, ktorý ovplyvňuje reguláciu hmotnosti, pripomína odborníčka. "Keďže takmer všetci priberáme – keď sa nehýbeme a keď priveľa jeme," hovorí Barbara Ukropcová, vedkyňa a lekárka z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.

Ako poznamenala, väčšina ľudí má práve tie gény, ktoré predisponujú na uskladňovanie nadbytočných kalórií, čo môže viesť k obezite. "Preto je vo väčšine prípadov rozhodujúci náš životný štýl, naša životná voľba či voľba našich rodičov, po ktorých životný štýl tak často 'dedíme'. Ale aj spoločenské nastavenie, ktoré podporuje skôr sedavosť a ponúka nadbytok kalórií," konštatovala.

Výsledky mnohých klinických štúdií naznačujú, že genetická predispozícia prispieva ku vzniku obezity približne 40 až 70 percentami. Ide napríklad o chuťové preferencie, pocit spokojnosti či odmeny po jedle. "Naši predkovia mali po státisíce rokov k dispozícii oveľa menej kalórií, ako máme my dnes. A stálo ich to nemálo úsilia, dokonca o ne často museli bojovať. Preto sa počas evolúcie najvýraznejšie uplatnili práve tie gény a mechanizmy, ktoré vedú k ukladaniu energie, a nie tie, ktoré by nám ňou umožnili plytvať," vysvetlila Ukropcová.

Priblížila, že existuje síce aj tzv. monogénová obezita, podmienená mutáciou, teda 'chybou' jediného génu, tá je však veľmi zriedkavá a prestavuje len zlomok zo všetkých prípadov obezity. "K celkovej epidémii obezity prispievajú len málo. Väčšinou je zvýšené množstvo tuku výsledkom kombinácie genetickej predispozície, prostredia a životného štýlu," zhrnula Ukropcová.

Upozornila, že chudnutie musí byť spojené s trvalou zmenou životného štýlu. "Dôležité je vyhnúť sa nárazovým drastickým opatreniam a extrémnym režimom so zmenou v rámci vymedzeného intervalu od-do," zdôraznila. Takéto extrémy k dlhodobej zmene podľa odborníčky nepovedú.

Výživová špecialistka Martina Dvořáková radí v priebehu dňa nezostať zrazu bez jedla, aby človek narýchlo nesiahol po nezdravej alternatíve. „Keď telu dodávame jedlo pravidelne počas dňa v správnom množstvo a zložení, budeme po celý deň rovnomerne sýti a teda nehrozí, že nás prepadne vlčí hlad. Zrýchli si nám metabolizmus a telo si nebude vytvárať tukové zásoby na horšie časy,“ ozrejmila.

Pripomína aj dôležitosť pohybovej aktivity. „Ideálne je zaradiť ju do svojho programu aspoň dvakrát týždenne po 45 minút, aj svižná prechádzka sa počíta," doplnila.

Telo je podľa Dvořákovej zložitý mechanizmus a nie vždy platí jednoduchá rovnica, že keď znížim príjem, človek schudne. "Často sa stretávam s klientmi, ktorí sa domnievajú, že keď znížia svoj denný kalorický príjem alebo vynechajú niektoré jedlá, ako napríklad večeru, budú automaticky chudnúť. V praxi to ale tak byť vôbec nemusí," uzavrela.