Väčšia kontrola médií? Voliči Republiky a Smeru súhlasia, nadpriemerne za sú podporovatelia OĽaNO
Temer 40 percent Slovákov si myslí, že budúca vláda by mala väčšmi kontrolovať médiá. Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry AKO pre JOJ24. Prieskum bol ...
Na otázku „Mala či nemala by podľa vás budúca vláda viac regulovať a kontrolovať médiá?" odpovedalo 23,4 percenta respondentov, že by určite mala. Ďalších 16,2 percenta uviedlo odpoveď „asi by mala".
Kontrola médií
Bezmála 56 percent opýtaných sa vyslovilo proti väčšej kontrole médií, pričom 35,1 percent uviedlo, že vláda by určite nemala viac kontrolovať a regulovať médiá a 20,6 percenta respondentov sa vyjadrilo, že by to asi nemala robiť. K otázke sa nevedelo vyjadriť 4,5 percenta účastníkov prieskumu a 0,2 percenta nechcelo odpovedať.
Viac o téme: Predčasné voľby na Slovensku 2023
Za väčšiu kontrolu a reguláciu médií budúcou vládou sú väčšmi ženy než muži, tento názor má celkovo 44 percent z nich. Z vekového hľadiska podporujú regulovanie médií budúcou vládou najviac ľudia vo veku 66 a viac rokov, ide bezmála o polovicu (49 percent) respondentov v tejto vekovej kategórii.
Vysokú podporu má väčšie kontrolovanie médií budúcou vládou aj medzi ľuďmi so základným vzdelaním a učňovským vzdelaním bez maturity, kladné odpovede uvádzalo celkovo 52 percent z nich. Najmenšiu podporu pre reguláciu vyjadrovali vysokoškolsky vzdelaní respondenti, išlo celkovo o štvrtinu z nich.
Za reguláciu sú aj voliči Sme rodina
Názor, že vláda by mala väčšmi kontrolovať médiá mávajú nadpriemerne často obyvatelia Trenčianskeho, Prešovského, Žilinského, Košického a Nitrianskeho kraja, naopak, najviac je proti regulácii médií obyvateľstvo Bratislavského kraja. Za reguláciu médií sa najčastejšie vyslovovalo obyvateľstvo inej než slovenskej či maďarskej národnosti, išlo celkovo o 61 percent z nich.
To, že budúca vláda by mala väčšmi regulovať médiá si najčastejšie myslí elektorát hnutia Republika, ide celkovo o 61 percent ich voličov. Nasleduje voličstvo strany Smer – sociálna demokracia, kde väčšiu reguláciu a kontrolu médií podporuje 60 percent.
Nadpriemerne často sú za väčšiu reguláciu médií aj voliči hnutí OĽaNO a priatelia a Sme rodina, v oboch prípadoch si celkovo 51 percent z nich myslí, že budúca vláda by určite alebo asi mala viac regulovať a kontrolovať médiá.
Naopak, najväčšmi je proti regulácií médií voličstvo hnutia Progresívne Slovensko a strany Sloboda a solidarita. V prípade oboch politických subjektov sa proti väčšej regulácií médií vyslovilo celkovo 86 percent z ich elektorátu.
Zdroj: SITA.sk - Väčšia kontrola médií? Voliči Republiky a Smeru súhlasia, nadpriemerne za sú podporovatelia OĽaNO © SITA Všetky práva vyhradené.
Súvisiace články
O hlasovací preukaz sa dá e-mailom či listom požiadať do 8. septembra
Ak volič požiada o preukaz e-mailom alebo listom, obec mu ho zašle na adresu trvalého pobytu, ak v žiadosti neuvedie inú adresu, najneskôr tri pracovné dni od doručenia žiadosti.
Voľby 2023: O voľbu poštou zo zahraničia požiadalo rekordných 72.993 občanov
Žiadosti prišli zo 131 krajín sveta. Najviac záujemcov bolo z Českej republiky. Slováci však prejavili záujem voliť napríklad aj z Madagaskaru, Grónska či Zimbabwe.
Prieskum: Voľby by na prelome júla a augusta vyhral Smer
Hranicu zvoliteľnosti by prekročili aj Sme rodina (5,6 percenta), KDH (5,4 percenta) a SNS (5,2 percenta).
Kampaň na sociálnej sieti Facebook najviac utajuje Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a strana Smer - sociálna demokracia (Smer-SD). Podľa
Číslo 150 na kandidátke spopularizoval Matovič. Ale prečo je pre politikov zaujímavá aj stovka?
Posledné 150. miesto na kandidátnej listine politických strán je mýtus. Tvrdí to politológ z Trenčianskej univerzity Miroslav Řádek, ktorý dodal, že 150-tka sa stala politickou i novinárskou módou.
Dzurinda kritizuje Sulíka a Matoviča, strana na protest neobsadila 150. miesto na kandidátke
Strana Modrí, Most - Híd zámerne neobsadila miesto 150 na kandidátnej listine. Ako strana uviedla v tlačovej správe, ...
V septembrových voľbách chce kandidovať 25 politických subjektov
Nie všetky strany predložili plný počet 150 kandidátov. Najmenej, 17, ich predložila politická strana Karma.
Jednotkou kandidátky Republiky je Uhrík, Mazurek zobral svoje miesto ako výzvu (video)
Jednotkou kandidátky hnutia Republika do septembrových parlamentných volieb je jeho predseda Milan Uhrík, dvojkou je podpredseda
Líderkou kandidátnej listiny strany Demokrati je primárka oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Andrea Letanovská. Z ...
Parlamentné voľby budú 30. septembra 2023, termín vyhlásil B. Kollár
Voliť vo voľbách môžu podľa zákona občania SR, ktorí majú najneskôr v deň hlasovania aspoň 18 rokov. V parlamentných voľbách sa dá voliť aj zo zahraničia, a to poštou. Treba však o to požiadať.